História obce


   Rohovce sa nachádza v južnej časti Žitného ostrova, najväčšieho riečneho ostrova Európy. V písomných prameňoch po prvýkrát sa spomína v listine z roku 1250 ako Zerva. "Nos, Lorandus Palatinus et Comes Posoniensis omnibus presentes literas inspuktoris ...Péter Zerváról" V stredovekých listinách sa stretávame s názvami Zerva (1250), Zarwa (1308), Nagcherva (1401), Nagzarva (1402). Pôvod mena nie je etymologicky potvrdená, ľudová slovesnosť však traduje o tom, že obec pomenovali podľa istého dunajského ramena. Historické pramene hovoria o obci aj ako Zenthandras – názov bol pravdepodobne odvodený z mena Svätého Ondreja (v maďarčine ako Szent András), patróna miestneho kostola. Niekdajší Szentandrás ale ležal severne od dnešnej dediny.
   Pečať našej obce, pochádzajúci z druhej polovice 19. storočia porozpráva nám o živote našich predkov. Voda, ako charakteristická sila Žitného ostrova značne ovplyvnila každodenné aktivity tunajších. Obyvatelia obce sa zaoberali hlavne chovom dobytka a obrábaním pôdy. Hlavnú súčasť pečate tvoria pluh a orná pôda. Treba však dodať, že časté záplavy a močiaristé územia udržiavané Dunajom neuľahčili prácu roľníkom. (Mokrade a prítoky boli odvodnené až neskôr.) Tretím prvkom pečate je sieť, respektíve vrša, ktorá hovorí o vzťahu Rohovčanov a Dunaja. Vychýrené žitnoostrovské rybárstvo živil aj obyvateľov našej obce.

   

   Obec tvoril súčasť Bratislavskej stolice, a medzizemepánmi tu nájdeme grófov z rodu Szentgyörgyi a Bazini, neskôr Sárkányovcov, Illésházyovcov a Batthyányiovcov. Poslednými majiteľmi Rohovčianskeho panstva boli členovia grófskej rodiny Pongráczovcov. Členom tohto rodu bol aj gróf Pál Pongrácz, ktorý v Rohovciach zriadil ukážkové gazdovstvo, kde okrem rastlinnej výroby sa venovalo aj chovu dobytka a oviec typu merino

Pamiatky obce Rohovce

Renesančný kaštieľ


   V centre dediny stojí impozantný, štvorhranný renesančný kaštieľ obklopený veľkolepým parkom. Tak, ako sa striedali zemepáni v histórii obce, tak si menil svoju tvár aj dominantná budova obce. Rod Sárkányovcov si tu vybudoval svoje sídlo upevnené aj vodnou priekopou. Člen rodu, Ambrus tu dával aj kráľovskú hostinu. V roku 1521 kráľovský pár, Ľudovít II. s manželkou Máriou počas svojej svadobnej cesty strávili v Rohovciach veľkolepý pôstny obed z dunajských rýb. V roku 1570 Illésházyovci pôvodný vodný hrad prebudovali na pôvabný renesančný kaštieľ. Bohatá a vplyvná rodina v priestoroch rohovčianskeho kaštieľa vlastnila rozmanitú zbierku malieb, zobrazujúce členov rodu i dobovej uhorskej elity. Časť obrazov je vystavený v miestnostiach trenčianskeho hradu. (V istom čase Illésházyovci boli majiteľmi i trenčianskeho panstva.) Kaštieľ neskôr bol obohatený i barokovými a klasicistickými prvkami. Poslednými majiteľmi panstva boli členovia grófskej rodiny Pongráczovcov, ktorý kaštieľ aj obývali. Po II. svetovej vojne však boli vyhostení zo svojho domova, a kaštieľ bol vyrabovaný. Chátrajúca budova neskôr fungovala ako škola, potom ako sklad. V rekonštruovanom kaštieli dnes funguje moderný penzión pre dôchodcov.


Kastély_1830
Kastély_1910
Kastély_2008

Kostol Svätého Ondreja


   Staroveká budova kostola sa týči ochraňujúco na okraji obce. Pôvodne bol postavený v románskom slohu a v 15. storočí prebudovaný v gotickom štýle. Veža a sakristie boli vybudované až v 18. storočí.
   Pôvodným patrónom kostola bol Svätý Peter, až v 13. storočí ho nahradil Svätý Ondrej. Starý oltár bol odstránený v roku 1993. Sochy modliacich anjelov, ako autentické súčasti oltára boli premiestnení do kostola Svätého Antona v Báči. Prednedávnom však boli opäť umiestnené v apside nášho kostola. Dominantu oltára tvorí klasicistická maľba Svätého Ondreja apoštola, pochádzajúca z 2. polovice 19. storočia, ktorá je obklopená neoklasicistickými vyobrazeniami Svätej Alžbety z rodu Arpádovcov a Svätého Imricha Uhorského. Pod kostolom sa nachádza krypta, ktorú počas posledných rekonštrukčných prác zakryli, a epitaf umiestnili do spodnej časti veže. Traduje sa že kedysi bol kaštieľ spojený s kostolom pomocou tunela. O tom svedčí aj zamurovaná časť v krypte. Žiaľ, tunel sa nezachoval. O tom, že kostol v dávnych časoch plnil ajochrannú funkciu, svedčia i zachovalé mohutné tehlové múry.
   V 90tých rokoch a na začiatku nového tisícročia prebiehali v kostole rozsiahle rekonštrukčné práce, počas ktorých pri značnej pomoci veriacich a obecného zastupiteľstva okrem vnútornej i vonkajšej maľby sa obnovila strecha, sakristie, lavice, schody, vediace do chóru i samotný organ.

Templom_1900
Templom_1944
Templom_2008